Robotické zváranie je použitie mechanizovaných programovateľných nástrojov (robotov), ​​ktoré úplne automatizujú proces zvárania uskutočňovaním zvaru a manipuláciou s ním. Procesy, ako je zváranie pomocou plynového kovu, sú síce často automatizované, ale nemusia nevyhnutne zodpovedať robotickému zváraniu, pretože ľudský operátor niekedy pripravuje materiály na zváranie. Robotické zváranie sa bežne používa na odporové bodové zváranie a oblúkové zváranie vo vysoko výrobných aplikáciách, ako je automobilový priemysel.

Robotické zváranie je relatívne novou aplikáciou robotiky, aj keď boli roboty prvýkrát predstavené v americkom priemysle v priebehu 60. rokov. Využitie robotov pri zváraní sa rozbehlo až v 80. rokoch, keď automobilový priemysel začal vo veľkej miere používať roboty na bodové zváranie. Odvtedy počet robotov používaných v priemysle aj počet ich aplikácií výrazne vzrástol. V roku 2005 sa v severoamerickom priemysle používalo viac ako 120 000 robotov, z toho asi polovica na zváranie. [1] Rast je primárne obmedzený vysokými nákladmi na zariadenie a následným obmedzením pre vysokoprodukčné aplikácie.

Zváranie robotickým oblúkom začalo nedávno rásť rýchlo a už dnes ovláda asi 20% aplikácií priemyselných robotov. Hlavnými komponentmi robotov na oblúkové zváranie sú manipulátor alebo mechanická jednotka a ovládač, ktorý funguje ako „mozog“ robota. Robot sa pohybuje tým, čo manipuluje s robotom. Dizajn týchto systémov je možné rozdeliť do niekoľkých bežných typov, napríklad SCARA a kartézsky súradnicový robot, ktoré používajú rôzne súradnicové systémy na nasmerovanie ramien stroja.